"Vláda diskutovala o situácii a zistila, že hoci MIB zohrala dôležitú
rozvojovú úlohu v strednej a východnej Európe, funkcia banky stratila
zmysel v dôsledku amerických sankcií," uvádza sa vo vyhlásení maďarského ministerstva hospodárstva.
"Vláda preto odvoláva osoby zastávajúce funkcie v MIB a delegované
maďarským štátom a vystupuje z tejto medzinárodnej finančnej inštitúcie," dodalo ministerstvo.
David Pressman, americký veľvyslanec v Maďarsku, v stredu (12. 4.)
povedal, že USA zaradili na sankčný zoznam MIB a troch z jej vysokých
manažérov (jedného Maďara a dvoch Rusov žijúcich v Maďarsku).
Táto trojica je medzi desiatkami nových subjektov a jednotlivcov, ktorých USA pridali na sankčný zoznam.
Medzinárodná investičná banka (MIB) bola založená v roku 1970 Sovietskym
zväzom na podporu väzieb v rámci komunistického bloku a je registrovaná
ako oficiálny ruský štátny orgán. Vystupuje ako istá forma Európskej
banky pre obnovu a rozvoj (EBRD) so sídlom v Londýne, aj keď menšia, a
poskytuje pôžičky firmám a projektom v členských krajinách.
MIB presťahovala svoje sídlo do Budapešti v roku 2019 za premiéra
Viktora Orbána, ktorý si pred vojnou na Ukrajine pestoval úzke vzťahy s
ruským prezidentom Vladimirom Putinom.
Ostatní členovia banky z Európskej únie (EÚ) – Bulharsko, Česká
republika, Rumunsko a Slovensko, z nej vystúpili po ruskej invázii na
Ukrajinu vo februári 2022.
Ďalšími členmi sú okrem samotného Ruska ešte Kuba, Mongolsko a Vietnam.
Podľa Pressmana prítomnosť "tejto nepriehľadnej kremeľskej platformy v
Budapešti, srdci Maďarska, ohrozuje bezpečnosť a suverenitu maďarského
ľudu, jeho európskych susedov a ich spojencov v NATO".
Orbán si vyslúžil ostrú kritiku zo strany spojencov z EÚ aj NATO za svoj neutrálny postoj k ruskej vojne na Ukrajine.